Kvalita škôl je odjakživa živá téma. Veľmi dôležité je vnímať kvalitu školy nielen v súvislosti s kvalitou vzdelávania ktoré poskytuje, úspešnosti a uplatniteľnosti absolventov, ale aj z hľadiska klímy, kultúry, hodnôt, … (podľa Komenského „dieľňa ľudskosti“). V ostatných rokoch, hlavne v súvislosti s počtami prijímaných žiakov, a teda pozície školy na „trhu vzdelávania“, má hodnotenie škôl aj marketingový význam.
INECO spracováva dostupné údaje o školách, a ikeď vyvracajú tvrdenie o rebríčku, školy sa môžu na základe ich hodnotenia porovnávať. PaedDr. Vladimír Lajčák PhD. viacročný riaditeľ na Gymnáziu Kukučínova 1 v Poprade, teraz riaditeľ Strednej školy v Poprade, napísal článok, ktorý si môžete prečítať aj stiahnuť.
Prečo si nevyberať strednú školu podľa rebríčka INEKO.
Minimálne dvakrát do roka celá verejnosť narazí na titulky v novinách, spravodajských weboch a následne i na stránkach jednotlivých škôl, ktoré často bombasticky informujú o rebríčkoch najlepších základných a stredných škôl na Slovensku. Táto situácia sa cyklicky opakuje a keďže pred pár dňami sme túto situáciu zažili opäť, rozhodol som sa verejnosť upozorniť, že rebríček „najlepších škôl“ sa korektne zostaviť nedá a už vôbec nemožno za hodnoverný ukazovateľ najlepších škôl považovať rebríček zostavovaný v INEKO – v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy.
Na úvod by som chcel zdôrazniť, že motívom mojej analýzy nie je neúspech školy, ktorú riadim v „rebríčku“, pretože tá v ňom ešte nevystupuje a gymnázium, ktoré som ešte pred krátkym časom riadil, je vo svojej kategórii v top desiatke.
Problém č. 1. Je vôbec možné zoradiť školy do nejakého rebríčka? Aké sú exaktné ukazovatele kvality žiaka, učiteľa, školy, vzdelávacieho systému, kvality práce zodpovedného ministerstva?
Odpoveď nájdeme prakticky vo všetkých epistemiologických súčastiach filozofických systémov – kvalitatívny výkon, akým je i vzdelávanie a výchova, sa nedá verifikovateľne popísať kvantitatívnym meraním. Každý takýto pokus stroskotáva na nevyhnutnej redukcii problematiky a abstrahovaní nekvantifikovateľných súčasti problematiky. Teda zákonite budeme hodnotiť iba to, čo nejakým spôsobom „oceniť“ vieme a ostatné vynecháme. Ambícia INEKO je teda v samotnom základe problematická.
Problém č. 2. Samozrejme rešpektujeme, že veda je vždy založená a istom stupni abstrakcie a na rešpektovaní hraníc pravdepodobnosti, no striktné dodržiavanie vedeckých postupov bezpečne vedie k odhaľovaniu podstaty javov a ich súvislostí. Otázkou ale je, či metodológia INEKO spĺňa parametre vedeckosti, alebo aspoň odbornosti natoľko, aby INEKO mohlo na jej základe tvrdiť to čo tvrdí, alebo čo minimálne podsúva.
Na obhajobu INEKO je však potrebné povedať, že pri prvom otvorení ich stránky s rebríčkami, Vás upozornia na to, že „Rebríčky škôl uvedené na portáli skoly.ineko.sk komplexne nehodnotia kvalitu školy, ale informujú o výsledkoch žiakov.“ Nikdy a nikde som sa však nestretol s výhradami INEKO na interpretáciu ich rebríčkov v masmédiách ako rebríčkov „najlepších škôl“, dokonca „najhorších škôl“ (!) a formulácia i kontext „upozornenia“ je vágna a pravdepodobne má iba ochrániť INEKO pred súdnymi žalobami. Naopak, INEKO bez zábran uvádza zdroje, ktoré prebrali jej rebríčky vo vyhľadávačoch vedľa vlastného internetového sídla ako: „najlepšie základné a stredné školy na základe výsledkov ich žiakov“.
Dovolím si povedať, že ani skromná ambícia formulácie z upozornenia, že iba „informujú o výsledkoch žiakov“ nezodpovedá použitej metodológii a zostavovanie rebríčkov škôl na základe využitých nástrojov a postupov nezodpovedá ani základnej úrovni odborného posudzovania, nie to ešte vedeckému postupu. Inými slovami rebríčky hodnotenia stredných škôl sú paškvil s nulovou výpovednou hodnotou vo vzťahu k ambícii porovnať kvalitu škôl, či „informovať o výsledkoch žiakov školy“ komplexne.
Pozrime sa na základe akých kritérií INEKO zostavuje rebríčky. Venovať sa budeme stredným školám, posúdenie hodnoty rebríčkov posudzovania základných škôl nechám na kolegov zo ZŠ.
Kritérium 1 Výsledky dosiahnuté žiakmi školy v externej časti maturitnej skúšky.
Tieto výsledky tvoria rozhodujúcu časť hodnotenia pre gymnázia, do rebríčka sa zaratúvajú výsledky za posledné štyri roky, so znižujúcim sa koeficientom v závislosti časového odstupu od skúšky.
Ak by INEKO zostavovalo osobitné rebríčky za výsledky v jednotlivých predmetoch a uvádzalo by ich ako čiastkové (ako to robí NUCEM), bolo by to v poriadku. Namiesto toho INEKO čiastkové výsledky z troch maximálne štyroch predmetov zráta a neadekvátne generalizuje do sumárneho rebríčka. Externá časť maturitnej skúšky je iba jednou tretinou, maximálne – v matematike, jednou polovicou maturitnej skúšky! Na gymnáziách sa vyučuje v závislosti od školského vzdelávacieho programu 13 povinných predmetov a 5 – 25 voliteľných. INEKO robí závery na základe výsledkov zo zlomkov troch, maximálne štyroch predmetov! Absurdné.
Navyše externá časť maturitnej skúšky (EČ MS), má obrovskú slabinu a tou je, že sa nedá pokladať za objektívnu. Validiná a reliabilná určite je vďaka práci bývalého NUCEMu (Národného úradu certifikovaných meraní v školstve), ale samotnú písomnú skúšku dozorujú interní učitelia školy. Ako dôsledne, to závisí od prístupu školy i od serióznosti jednotlivých učiteľov, ale je isté, že bez externého dozoru sú výsledky vždy ľahko spochybniteľné. Nie je to síce problém NUCEMu, neochota odstrániť tento základný nedostatok externej časti ministerstvom školstva etc. je dlhoročná a konzistentná, bez ohľadu na to, kto práve vládne. Vie o tejto slabine IVEKO? Malo by, najmä keď základe našich informácií a skúseností tento problém skúšku diskvalifikuje pre objektívne porovnávanie.
Hodnotenie EČ MS má u gymnázií váhu 60% z celkového hodnotenia, u SOŠ 40%. Urobiť za uvedených okolností z výsledkov EČ MS hlavné alebo dôležité kritérium hodnotenia je hrubá neznalosť reality alebo diletantstvo. Aplikovať tento prístup i na stredné odborné školy je výsmech ich poslaniu a obsahu vzdelávania.
Kritérium 2 Uplatnenie absolventov SŠ.
Aký má vzťah proklamovaný cieľ „informovať o výsledkoch žiakov školy“ s nezamestnanosťou žiakov a celkovou nezamestnanosťou v okrese? Nakoľko je nezamestnaný absolvent výsledkom práce školy a výsledkom štúdia žiaka? Aký je podiel školy na tomto výsledku? Je to merateľné, bodovateľné? Určite nie, napriek tomu je to hlavné kritérium pre hodnotenie SOŠ, tvorí až 50% z celkového hodnotenia školy a u gymnázií je to kritérium s váhou 25%. Aký génius, na základe akých výskumov vystrelil do sveta tieto čísla a rozhodol, že merajú výkony žiakov?
A ak niekto povie, že školy majú pružne reagovať na vývoj trhu v regióne, tak by mal vedieť, že od pružnej reakcie školy po prvého maturanta v novom odbore prejde minimálne šesť rokov.
Kritérium 3 Mimoriadne výsledky žiakov
Na rozdiel od všetkých ostatných kritérií je tento ukazovateľ k proklamovaným cieľom objektívny, validný a v celku i reliabilný. V podstate prepočítava peniaze, ktorá škola dostane od ministerstva školstva etc. za medailové umiestnenia v celoštátnych a medzinárodných kolách súťaži organizovaných alebo akceptovaných ministerstvom.
Toto nedoceňované a nikde osobitne nezverejňované kritérium hovorí o tom, koľko je v škole mimoriadnych žiakov a učiteľov, ktorí vedia navyše tvrdo pracovať. Nebojím sa na základe vlastných skúseností povedať, že najmä medailisti predmetových olympiád a učitelia, ktorí ich pripravujú sú špičkou tejto krajiny vo svojej generácii a profesii.
Gymnáziá môžu za toto kritérium získať 15%, stredné odborné školy 10%. Prečo práve toľko? Opýtajte sa „expertov“ z INEKO.
Aj toto kritérium však má problém, jednotlivé odborné, vedecké a spoločenské oblasti nie sú pokryté súťažami parametricky a najmä v športe úspechy nie sú zásluhou školy, ale športových klubov, ktorých sú žiaci školy členmi.
Ďalšie kritériá: výsledky Štátnej školskej inšpekcie na školách, počet učiteľov, finančné zdroje…..
INEKO ich v metodike uvádza, no v celkovom hodnotení ich neberie do úvahy. Našťastie, rebríčky by boli ešte zavádzajúcejšie.
Ak sa čitateľom aj po prečítaní môjho príspevku zdá, že rebríčky škôl INEKO o niečom dôležitom informujú, neberiem Vám to. Z môjho pohľadu sú vo vzťahu k meraniu výkonov žiakov, škôl, či nedajbože k posudzovaniu akejkoľvek kvality výučby také presné, ako je tridsať centimetrové pravítko presným nástrojom na meranie obsahu CO2v atmosfére. Žiaľ ich masmediálna interpretácia – „najlepšie/najhoršie“ navyše vyvolala dôsledky, ktoré v konečnom dôsledku robia školstvu veľmi zlú službu.
V Poprade 3.3. 2024 PaedDr. Vladimír Lajčák, PhD.